Sedem rokov už poznáme Thaliu, auto, ktoré vzniklo ako produkt určený najmä pre východoeurópsky trh. Pre motoristov, ktorí sú známi dôsledným uvažovaním pred investovaním do akéhokoľvek typu auta, pretože je to pre nich, žiaľ, neraz celoživotná investícia. No drahšie modely by sa im kupovať aj tak neoplatilo, lebo jazdia iba kratšie trasy a tie vedú iba po čoraz horších cestách...

Plastika sa podarila...
Prvé modely, ktoré prišli na naše cesty neboli peknými autami. Boli iba ponáškou na vydarené Clio, ktorému nasilu prilepili k zadnej časti vysoko posadený kufor, a tak vzniklo čosi, čo nedokázal stráviť každý. Sedem rokov je však dostatočne dlhý čas na monitoring úspechov i neúspechov a pretože Renault ho robí veľmi dôsledne, rozhodli sa (po tom, ako ani facelift výraznejšie predaju nepomohol) pre radikálnejšie zásahy „plastickej chirurgie“.
Nová generácia Thalie ponúka veľmi slušný a takmer reprezentatívny výzor. Upúta veľkorysými svetlami vpredu a vzadu, na karosériu pridali tvorcovia aj väčšiu porciu chrómu. Bočná línia je jednoznačným sedanom, zaujme mimoriadne dlhým „kufrom“ a bohatou dávkou skla. Jediné čo sa nám na testovanom vozidle nepáčilo boli sivé kľučky dverí, ktoré exteriér zbytočne zlacňovali...

Interiér
Je podľa očakávania striedmy, no na auto tejto triedy prekvapujúco kvalitný. Priaznivci Renaultu sa v ňom stretnú s mnohými osvedčenými prvkami, ktoré nájdu aj v Cliu a tie sú naozaj dobré. Začnime volantom. Je trojramenný, má prijemne hrubý veniec, škoda, že sa dá nastaviť iba výškovo (v testovanej verzii bol aj s hlavicou radiacej páky potiahnutý kožou, čo nebolo nepríjemné, no vzhľadom na príplatok väčšina radšej ostane pri, možno aj, praktickejšom plaste). Pred volantom sú umiestnené ukazovatele – vľavo otáčkomer, vpravo rýchlomer. Medzitým je displej, na ktorom sa ukazujú všetky dôležité údaje, testované vozidlo malo aj palubný počítač. Jeho displej bol integrovaný do rýchlomera. Hlavné ukazovatele sú prehľadné a dobre ich vidno aj počas dňa.

Sedadlá boli lepšie ako sme očakávali, ich bočné vedenie by si však zaslúžilo výraznejšie spevnenie. Pri dlhej ceste neunavovali a hlavne - netlačili. Sedenie vzadu bolo štandardné, ak si však za volant sadol vodič s výškou nad 180 cm bolo v oblasti kolien pre dospelých pasažierov málo miesta. Všimli sme si ale, že vzadu príjemne pribudol priestor nad hlavami aj pre vyšších spolucestujúcich. V interiéri nám chýbali odkladacie priestory na pollitrové fľaše s nápojmi. Nepotešili nás príliš malé kontrolky klimatizácie, ktorých svietenie cez deň takmer nevidno. Rovnako sa nám nepozdávali drobné tlačidlá na nastavovanie distribúcie vzduchu a ovládanie autorádia...
To čo si zaslúži niekoľko samostatných riadkov je kufor. Batožinový priestor Thalie dosahuje hodnotu 506 litrov. Prekvapujúco sa zmenšil oproti predchádzajúcej verzii o 4 litre. No tento rozdiel je nespoznateľný a neprekáža, pretože sa do neho zmestí naozaj optimálne množstvo batožiny. Škoda len, že ho limitujú vzpery veka. Dlhých, no naozaj iba veľmi úzkych predmetov sa netreba tiež báť, pretože zadné operadlá sa dajú sklopiť.

Cestovanie: mestom, krajinou...
Podarilo sa nám v preplnenom testovacom kalendári importéra rezervovať verziu označenú ako 1,5 dCi. Neraz sme už v našich testoch napísali, že tento „renolťácky“ motor považujeme za mimoriadne praktický a dobre zvládnutý. Tentoraz sme si zajazdili na jeho vyššej výkonovej verzii (63kW/85 koní), ktorá dokáže z Thalie urobiť prekvapujúco dobré cestovateľské auto.
Pre dôkladné odskúšanie sme zvolili najdlhšiu z tradičných slovenských trás – Bratislava, Košice a späť. Priznáme sa, že sme na ňu vyrážali skepticky naladení. No po jej úspešnom absolvovaní môžeme zhrnúť poznatky z cestovania s Thaliou 1,5 dCi do niekoľkých väčšinou pochvalných viet: Naftový motor ožíva v spektre nad dvoma tisíckami otáčok, a potom už poskytuje veľmi slušnú dynamiku. Thalia dokáže bez problémov jazdiť po rozbitých mestských cestách. Podvozok vynikajúco filtruje aj výraznejšie nerovnosti. Daňou za takýto komfort je však jeho menšia stabilita podvozka pri vyšších rýchlostiach. Na diaľnici je citlivý na pozdĺžne nerovnosti (vyjazdené koľaje), pri rýchlejšej jazde v zákrutách sa negatívne prejavuje dlhšia zadná časť, kratší rázvor a v našom prípade paradoxne situáciu stabilizuje ťažší naftový agregát . S autom nie je problém jazdiť aj vyššími rýchlosťami, no treba mať vždy obe ruky pevne na volante.
S Thaliou 1,5 dCi sme veľmi dobre obstáli pri častých predbiehacích manévroch. Dostatočný výkon naftového agregátu ich robil bezproblémovými dokonca i v horských stúpaniach. Sebavedomé predbiehanie a veľmi svižná jazda na hranici rýchlostných limitov nás veľa nestála. Dokázali sme sa pohybovať so spotrebou v okolí piatich litrov!

Akú Thaliu?
Ak by sme mohli, tak by sme si dovolili odporučiť vám práve model s naftovým motorom. Určite si pri kúpe pozrite autá s vyššou, ako iba základnou výbavou. Thalia je autom pre pokojnejších, vyrovnaných vodičov, ktorí nejazdia „rýchlo a zbesilo“. Môže byť dobrou, veľmi ekonomickou voľbou pre mladú rodinu s maximálne dvoma školopovinnými deťmi (aby ste už nemuseli voziť kočík). Ale aby ste to pri prípadnom rozhodovaní nemali jednoduché: pod krídlami rovnakej automobilky sú i ďalší horúci kandidáti za mimoriadne prijateľné ceny – Dacia Sandero a Logan MCV . Test Dacie Sandero Vám prinesieme v najbližších dňoch.

Zdroj: www.stellacentrum.sk

Technické parametre
Motor zdvihový objem cm3
1461

Maximálny výkon kW/k/ ot./min
63/85/3750

Max. krútiaci moment Nm/ot./min
200/1750

Prevodovka
5-stupňová manuálna

Maximálna rýchlosť km/h
177

Brzdy vpredu/vzadu
kotúčové/bubnové

Zrýchlenie 0-100 km/h s
12,3

Spotreba mesto/mimo/kombinácia l/100 km
5,0/3,9/4,3

Objem palivovej nádrže l
50

Rozmery d/š/v mm
4261/1940/1439

Rázvor mm
2 473

Prevádzková hmotnosť kg
980

Užitočná hmotnosť kg
430

Cena testovanej verzie od
11 590.- EUR (349 160,34 Sk)