Čo tak vrátiť sa na koniec šesťdesiatych rokov a vyskúšať si jedného príslušníka japonského výrobcu Toyota? Takáto možnosť sa nám naskytla nedávno.
V tomto prípade nepôjde o klasický test, veď toto je priam bonbónik a spomienka na časy, keď sa volantom a radiacimi pákami narábalo trochu inak. Techniku z tohto obdobia však možno obdivovať rovnako, ako tú dnešnú. Zodpovedala vývoju ľudstva tej doby a predstavovala špičku.
V bielom šate
Teraz je čas povedať si dačo o rodnom mene tohto rodáka z Japonska. Ide o ročník 1969 a meno Corona. V tých časoch sa na kove karosérií leskla často biela farba, v tomto laku sa ocitol aj náš „skúmaný“. Vpredu do tmy svietili na každej strane dvojice reflektorov, nápadné na bočnej línii boli veľkoryso zasklené okná. Tie sa otvárali kľučkami, predné bočné okienko sa vyklápalo. Zadné stĺpiky boli vybavené vetracími mriežkami, pre túto dobu boli typické vonkajšie spätné zrkadlá na blatníkoch. Nešetrilo sa chrómom na nárazníkoch, automobil sa dal ľahko identifikovať podľa nápisov. Veľkorysosť interiéru a sedadiel zodpovedá veľkostným parametrom vozidla, na palubnej doske zostalo štýlové rádio Hitachi. Dlhšia radiaca páka menila po povele vodiča štyri prevodové stupne. Volant bol nastavený pevne, väčší človek sa na túto pozíciu vtesnával ťažšie. V podobnej rétorike možno hodnotiť aj pohodu na zadnom sedadle.
Poldruha litra
Pod prednou kapotou, vyklápajúcou sa dopredu, je uložený štvorvalcový 1,5-litrový motor s maximálnym výkonom 60 kW (82 k). Agregát poháňal zadnú nápravu. Na otáčanie volantom je potrebné vyvinúť patričnú silu, zabudnite na účinný posilňovač. Radenie štvorstupňovej prevodovky cez dlhšiu radiacu páku nerobilo väčšie problémy, s automobilom sa bolo treba iba trochu zžiť. Podobný záver nám vychádza aj pri šliapaní na brzdový pedál, pravá noha si naň musí „vyšliapnuť“. Výhľad z vozidla bol výborný vďaka už spomenutému veľkorysému zaskleniu okien. Jednoducho a súhrnne povedané: jazdiť s takýmto predkom najmodernejších a technicky priam dokonalých automobilov značky Toyota je štýlové a pritom spomienkové. Proste klasika...
Jozef Beníček
Foto: autor
