Už zvonka je to veľmi sympatické MPV. Picasso C3 však aj vo vnútri skrýva veľa sympatického: štedrú nádielku praktického priestoru, kvalitné materiály, modernú elektroniku a panoramatický výhľad...

Exteriér
Prvý letmý a povrchnejší pohľad:
Vyššie užšie auto, s veľmi peknými diskami a s množstvom liniek...

Druhý pozornejší a dlhší pohľad:
Príjemný, možno trocha „ženský dizajn“. Predná časť s „vysmiatymi“ reflektormi, prídavnými svetlami do hmly umiestnenými prakticky vyššie nad vozovkou a s dvojicou prieduchov určených pre nádych motora, no i pre účinnejšie chladenie predných brzdových kotúčov.

Zboka si všimneme tenučké A stĺpiky, ktoré pokračujú prekvapujúco veľkou presklenou plochou, postupne rozdelenou do štyroch samostatných častí. Dosť vysokú siluetu hore ohraničujú v streche pevne zabudované držiaky pre nosiče batožiny.

Zadná časť je plná svietidiel (5 samostatných), skla a má na sebe aj primeranú dávku elegantného chrómu. Celé dohora výklopné piate dvere prezrádzajú, že chránia slušný batožinový priestor.

Nie je „A“ ako „A“...
Keď sme sa posadili, naše oči našli ako prvé (už spomenuté) tenké A-stĺpiky. V Citroëne dokázali urobiť z čelného skla panoramatický unikát. Tam, kde ostatní výrobcovia napchajú - kvôli pokusu o elimináciu tzv. mŕtveho uhla - za každú cenu miniatúrne a nefunkčné presklenie, dokázali Francúzi dostať zmysluplné sklenené plochy, cez ktoré vodič i spolujazdec s prehľadom sledujú udalosti nielen pred sebou ale aj po stranách a čiastočne aj priamo pred prednými kolesami.
Stále trocha nezvyklé je umiestnenie prístrojového panela na stred palubnej dosky. Ten, kto ho má najradšej priamo pred volantom si bude musieť trocha zvykať. Príjemným je však to, že najdôležitejšie údaje (rýchlosť, množstvo paliva, prejdené kilometre a otáčkomer) sú dobre čitateľné na najväčšom z displejov, ktorý konštruktéri vytvorili zo svetlopriepustnej plochy „mliečneho“ skla. Tá vtipne využíva na svoje pasívne podsvietenie i spredu dopadajúce denné svetlo. Keďže údaje sú zobrazované kontrastnou čiernou grafikou nemali sme ani pri slnečnom počasí problémy s ich čitateľnosťou. Stredná časť prístrojového panela pokračuje klasickým displejom, ktorý je ukrytý pod prečnievajúcou „strieškou“ a aj za dňa je dobre čitateľný a na ľavom konci sa uzatvára ukazovateľom zapnutých svetiel a teploty motora. Iba pre zaujímavosť: v testovanom aute nás zaujal i nenápadný detail - údaje na displeji i podsvietenie tlačidiel bolo rovnako oranžové, ako stehy koženého poťahu volantu...

Ergonómia, pohodlie...

Sedenie je v tomto aute prekvapujúco vysoké. Vodič si môže svoje sedadlo výškovo prispôsobiť, spolujazdec nie, a preto môže mať spočiatku pocit, že cestovanie bude nepohodlné. Po niekoľkých metroch však, pravdepodobne, tak ako my zistíte, že vyššia poloha umožňuje dokonale využívať panoramatický výhľad z auta a nie je nepríjemná. Predné sedadlá sú pohodlné, no pre väčších slovanských chlapov by mohli byť trocha širšie. Otázne je, či by to stálo za veľmi pravdepodobnú stratu miesta pre pohodlnú, výškovo nastaviteľnú lakťovú opierky...
Zadný rad sedadiel sa dá horizontálne posúvať, veľmi jednoducho aj delene sklápať do ideálnej roviny, no je pohodlnejší pre dvoch. Pri dlhších cestách pasažieri vzadu pocítia, že daňou za variabilitu zadného radu je menšia nádielka komfortu, pretože operadlá sú príliš kolmé a menej vytvarované. Priestor v oblasti hláv je dostatočný, pri štyroch pasažieroch je ho dosť i v oblasti ramien. Pre väčších pasažierov môže predstavovať isté obmedzenie prístup k zadnému radu sedadiel, pretože zadné dvere sú o čosi kratšie a majú menší uhol otvárania.
Pracovisko vodiča je pohodlné. Volant sa dá nastaviť v dvoch smeroch, dostatočný rozsah nastavenia má aj predné sedadlo. Bočné držanie operadla je pri plynulej jazde primerané. Príjemne je umiestnená radiaca páka, o čosi vyššie ako u konkurencie, a tak padne vodičovi priamo do dlane. Ovládanie rádia je nielen na stredovom panely ale aj pod volantom napravo. Páčka tempomatu je umiestnená pod volantom vľavo, ponúka aj praktickú funkciu „pause“, s ktorou jazdu kontrolovanú tempomatom prerušíte a keď to situácia na ceste dovolí, tak sa opätovným stlačením tlačidla vrátite k navolenej cestovnej rýchlosti bez toho, aby ste museli sledovať svoju voľbu na displeji. Sklon i rozostup pedálovej skupiny sú dobré, s ich ovládaním nemá problém ani vodič s väčším číslom topánok, ktorému sa určite nestane aby nechtiac stúpil na dva pedále naraz. Rovnako dobrý ako výhľad dopredu je i dozadu, presklenie zadnej časti je viac ako slušné.
Ako veľmi dobré hodnotíme odkladacie priestory a ich vtipné riešenia. Doslova každý možný kúsok je využitý na to, aby vznikla aspoň prehĺbenina na odloženie menších predmetov. Potešia i väčšie „kapsy“ vo dverách, do ktorých sa zmestia objemnejšie fľaše s nápojmi.

„Tisícšestovka“

Testovaná „C3“ mala pod kapotou benzínový agregát s objemom 1,6 litra a s výkonom 120 koní. Prenos sily na podvozkovú platformu sprostredkovávala 5-stupňová mechanická prevodovka.
Motor patrí k zvukovo kultivovaným agregátom, má dostatočný ťah, no pri nižších obrátkach sme mali pocit, že pri plne naloženom aute a najmä v krízových situáciách by sme určite nejaký ten kilowatt výkonu ešte privítali. Postupne sme si však zvykli a zvolili sme takú techniku jazdy, ktorá nám i motoru vyhovovala a subjektívny pocit absencie výkonu sme tak eliminovali. Jednoducho: kritickejšie situácie sme sa snažili predvídať oveľa skôr ako mohli nastať. Absenciu výkonu pri obsadení iba dvoma dospelými pasažiermi a pri jazde po meste sme nepociťovali. Pri jazde po diaľnici nám pri aute, ktoré na nej zľahka prekročí i povolenú „maximálku“ chýbala v prevodovke šestka. Tá by pri dlhších trasách určite aj výraznejšie znižovala hluk motora v kabíne pri rýchlostiach nad 120 km/hod a najmä jeho spotrebu.
Páčil sa nám podvozok, ktorý je naladený komfortne a aj pri obsadení štyrmi dospelými pasažiermi (aj s príručnou batožinou) mimoriadne spoľahlivo filtroval priečne aj pozdĺžne nerovnosti vozovky. Pri zámerne ostrých nájazdoch do zákrut sa auto prejavovalo ako nedotáčavé. A až pri takom štýle jazdy sme zistili, že hoci auto je predsa len vyššie, v zákrutách sa takmer nenakláňa. Trocha viac by však s vodičom mohlo komunikovať riadenie. Elektronické systémy (ESP, ASR) fungujú spoľahlivo a dôrazne, pochváliť musíme brzdy. Tie sú dostatočne „ostré“ a zostávajú veľmi účinné i pri dlhšom súvislom brzdení.

Zhrnutie
Citroën Picasso C3 je veľmi dobre navrhnutým autom. Jeho exteriér je „iný“, no neuráža ani konzervatívnych motoristov. Vo vnútri sú použité veľmi kvalitné a zaujímavé materiály, ktoré sľubujú aj dlhú životnosť. Jeho tromfom je vnútorný priestor, variabilita, vďaka ktorej sa dá na náklad využiť objem 1 506 litrov. Po sklopení operadla spolujazdca do auta dokonca dostanete predmet s dĺžkou 2,41 metra. Zaujme aj komfortným a bezpečným podvozkom. Pri vhodne zvolenej motorizácii (kvôli spotrebe skôr nafta) je to ideálne auto nielen na jazdenie po meste ale aj na dlhé cesty, na ktoré treba vždy zobrať viac ako len jeden kufor...

PLUSY
+ výhľad z auta
+ vnútorný priestor
+ celkový dizajn exteriéru aj interiéru
+ filtrovanie a stabilita podvozka
+ variabilita zadného radu sedadiel

MÍNUSY
- prevodovka
- odozva riadenia

Technické parametre

Motor
1,6 VTi 16 v

Zdvihový objem cm3
1598

Výkon kW/k/ot. min
88/120/5660

Max. krútiaci moment Nm/ot. min
160/4250

Emisná norma
EURO 5

Zrýchlenie 0-100 km/h s
10,9

Max. rýchlosť km/h
188

Spotreba mesto/mimo/kombinácia l/100 km
9,5/5,6/7,0

Rozmery d/š/v mm
4080/1730/1625

Pohotovostná hmotnosť kg
1290

Cena vozidla od
15 450.- EUR (465 446,70 Sk)