BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) – Takmer každý deň vídať na našich cestách nezodpovedné správanie niektorých vodičov najmä pri predchádzaní iných vozidiel. Hroziace čelné zrážky s protiidúcimi autami, ktoré končia zvyčajne veľmi tragicky, a čo je najsmutnejšie, vyhasnú pri nich životy tých, ktorí dopravnú nehodu nezavinili.
Z historického hľadiska sa predchádzanie vozidiel začalo stávať jedným z najrizikovejších jazdných úkonov až po veľkom rozmachu motorizmu a zvyšovaní konštrukčnej rýchlosti vozidiel. Toto obdobie sa nedá zovšeobecniť, lebo v rôznych krajinách pribúdal počet motorových vozidiel rôznym tempom v závislosti od ekonomickej úrovne a finančných možností obyvateľstva. Na Slovensku sa výraznejší rast počtu motorových vozidiel na cestách začal prejavovať v dvoch etapách. V prvej na prelome šesťdesiatich a sedemdesiatich rokov minulého storočia a v druhej, ktorá začala v polovici deväťdesiatich rokov a kontinuálne trvá až dodnes. Najjednoduchším riešením odstránenia rizika pri predchádzaní je výstavba ciest s viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere. Ale zase pravda je, že nie všade možno postaviť diaľnice.
Som presvedčený, že drvivá väčšina vodičov jazdí zodpovedne a na rozdiel od cestných pirátov neporušuje dopravné predpisy úmyselne, ale len z nepozornosti, či vinou chýbajúcich skúseností s vedením motorového vozidla. Tá je tiež jednou z príčin, ktoré vedú vodičov k nebezpečnému odhadu vzdialenosti pri predchádzaní vozidla alebo kolóny vozidiel pred nepriehľadnými zákrutami a vrcholmi stúpania. Na cestách to potom vyzerá tak, že vodič neuvedomujúci si vzťah vzdialenosti a okamžitej rýchlosti začne síce predchádzať iné auto ešte v „dostatočnej“ vzdialenosti, no predchádzanie dokončí až v zákrute alebo na kopci.
JÁN BAZOVSKÝ
Ján Bazovský bol príslušníkom
Policajného zboru a šesť rokov
robil hovorcu Ministerstva vnútra.
Potom niekoľko rokov pôsobil
v cestnej záchrannej a odťahovej
službe. V súčasnej dobe sa ďalej
venuje problematike cestnej
premávky a ako dopravný analytik
svoje postrehy a názory pravidelne
publikuje v rôznych médiách.Ďalšou z príčin nebezpečného predchádzania je určitá zotrvačnosť vodičov orientovať sa v premávke len podľa dopravných značiek bez dodržania ustanovení jednotlivých paragrafov v zákone o cestnej premávke upravujúcich spôsob jazdy. Tie sú však prvoradé a na mnohých úsekoch ciest platia aj bez doplnenia zvislými alebo vodorovnými dopravnými značkami. V §-e 15 Zákona č. 8/2009 Zb. je v odstavci 5) okrem iného uvedené, že vodič nesmie predchádzať:
b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť...
Dopravné nehody zavinené nesprávnym predchádzaním končia čelnými zrážkami najmä preto, že vodiči sa už nestihnú zaradiť pred vozidlo alebo vozidlá, ktoré chcú predísť, lebo ich odhad vzdialenosti potrebnej na predchádzanie nie je správny. Ako teda odhadnúť vzdialenosť potrebnú na predchádzanie a bezpečné zaradenie sa pred predchádzané vozidlá? Skúsim ju vysvetliť na nasledovnom príklade.
Rôzne typy vozidiel majú odlišný výkon motora a tým pádom aj rozdielnu dráhu zrýchlenia. Pre zjednodušenie výpočtov sa radšej budem držať len konštantných rýchlostí v najideálnejšej dopravnej situácii. Vodič jazdiaci rýchlosťou 90 km/h na rovnom úseku cesty I. triedy sa rozhodne predísť dve vozidlá pred ním idúce rýchlosťou 70 km/h so vzájomným odstupom 10 metrov, ktorý zodpovedá bezpečnej vzdialenosti medzi nimi. Skôr, než zapne ukazovateľ zmeny smeru jazdy by si mal uvedomiť, že práve tých vzdialeností je totiž viac. Ale poďme pekne zaradom.
Predchádzanie začne vo vzdialenosti 5 metrov za pred ním idúcim vozidlom a vybočí zo smeru jazdy. Priemerná dĺžka osobného vozidla je asi 4 metre a keď sa chce bezpečne zaradiť pred prvé z dvojice predchádzaných vozidiel mal by tak urobiť vo vzdialenosti minimálne 5 metrov. Spočítajme teda, čo musí prekonať kým jazdí v protismere:
- 5 metrov na začiatku predchádzania
- 4 metre dĺžka druhého vozidla
- 10 metrov odstup medzi druhým a prvým vozidlom
- 4 metre dĺžka prvého vozidla
- 5 metrov na bezpečné zaradenie späť do jazdného pruhu
Suma sumárom je to vzdialenosť 28 metrov. Tento údaj je veľmi dôležitý. Prečo? Za dodržania maximálnej povolenej rýchlosti má vodič počas predchádzania k dispozícii len o 20 km/h vyššiu rýchlosť. Pri nej prejde vozidlo za sekundu iba 5,5 metra. Na to, aby prekonal dráhu súbežne jazdiacich vozidiel dlhú 28 metrov teda potrebuje 5,5 sekundy. Za ten čas vozidlo jazdiace rýchlosťou 90 km/h prejde vzdialenosť takmer 140 metrov.
Treba si však uvedomiť, že vyšší počet predchádzaných vozidiel alebo ich vyššia rýchlosť túto vzdialenosť neúmerným spôsobom predlžujú. Pri predchádzaní troch vozidiel jazdiacich za rovnakých podmienok rýchlosťou 70 km/h sa vzdialenosť predĺži na 190 metrov. No a keď sa dve za sebou idúce vozidlá pohybujú rýchlosťou 80 km/h mal by vodič začať predchádzať už vo vzdialenosti 250 metrov pred začiatkom zákruty alebo vrcholom stúpania.
Na začiatku príkladu som zdôraznil, že sa týka ideálnej situácie v cestnej premávke. V skutočnosti sa však predchádzanie spravidla neobíde bez zrýchlenia vozidla. Možnosti výkonu toho vlastného a optimálne radenie rýchlostných stupňov pri zrýchľovaní by mal každý vodič veľmi dobre ovládať.
Rada na záver:
Zrýchľovať možno len do úrovne maximálnej povolenej rýchlosti. V opačnom prípade sa vodiči dopúšťajú dopravného priestupku, a preto by sa pri predchádzaní nemali spoliehať len na výkon agregátu vozidla, ale v prvom rade správne odhadnúť vzdialenosť potrebnú na bezpečné zaradenie sa pred predchádzané vozidlo alebo vozidlá.
